SciELO - Scientific Electronic Library Online

 
vol.2 número2Red thread of Croatian and Yucatec Maya: what could be common in the two languages?Percepciones del discurso publicitario en Chichí Suárez, Yucatán índice de autoresíndice de materiabúsqueda de artículos
Home Pagelista alfabética de revistas  

Servicios Personalizados

Revista

Articulo

Indicadores

Links relacionados

  • No hay artículos similaresSimilares en SciELO

Compartir


Península

versión impresa ISSN 1870-5766

Península vol.2 no.2 Mérida sep./dic. 2007

 

Artículos

U glotalizacionil le káastlan ku t'a'ana'al yucatano': ba'ax yaan u yil yéetel le maaya t'aano'

Antonia Colazo-Simon* 

Gener Antonio Chan May** 

*INDEMAYA

**Universidad París III- Sorbonne Nouvelle


RESUMEN

La investigación se inscribe en el marco de la evolución de dos lenguas en contraste: español y maya de Yucatán, y se centra en el fenómeno de la glotalización. Se analiza la producción de las oclusivas sordas /p t k/ en el español de Yucatán con el fin de comprobar si aparecen los fenómenos glóticos mayas. El corpus está formado por habla espontánea, listas de palabras mayas y españolas y textos orales leídos emitidos por 45 locutores (bilingües y monolingües español y/o maya) con un nivel de instrucción alto, medio alto o analfabetos. Para el análisis experimental se registraron diversos parámetros acústicos en el oscilograma y en el espectrograma; se utilizaron asimismo la laringografía, para registrar apertura y cierre de la glotis, calidad de la voz y duración de los ciclos glóticos, y la fibroscopía, que permite ver con precisión las estructuras laríngeas. El poner en contraste estos fenómenos fonéticos desconocidos en el español, y difíciles de identificar, muestra que, tal vez más que en otras ciencias, la representación de lo observable desempeña en fonética un papel decisivo.

Palabras claves: glotalización; espectrograma; laringografía; fibros-copía; ciclo glótico; oclusivas sordas

ABSTRACT

This study deals with a phonological feature in the grammar of Yucatan Spanish, referred to as "glottalization", which we will explain as an effect of the contact between, Spanish and Maya of Yucatán, Mexico.

We will analyze the production of the voiceless stops /p t k/ in Yucatan Spanish, in order to show that the Maya glottal phenomena occur system atically in the Spanish spoken in Yucatan. The primary data for our study were taken from spontaneous speech and lists of Maya and Spanish words and texts read aloud by 45 speakers in Yucatan (bilingual and monolingual Spanish and/or Maya) with a high, intermediate-high level of instruction or illiterate. For the experimental analysis of the data, oscillographic as well as spectrographic acoustic variables were studied, such as amplitude, duration of the resonance of the noise of explosion, the VOT (voice onset time), and the evolution of the formants. Another part of the study was based on the use of the laryngograph, which permits the registration of the opening and closing of the glottis, the voice quality and the duration of the glottic cycles. The third and final technique was based on fibroscopy, which enables the precise observation of the laryngeal structures.

The need to contrast these phonetic phenomena, which are unknown in the standard variants of Spanish, and difficult to identify, shows that, more than in other sciences, visual observation plays a decisive role in phonetics.

Key words: glottalization; oscillographic and spectrographic acoustic variables; laryngograph; fibroscopy; glottic cycles

Yáax t'aan

U táakpajal le káastlan ich u maaya t'aanil Yucatáne', dzo'ok u jach dzíibta'al ya'abach ba'ax tu yo'olal ba'ale' le ba'ax ku dzáik le maaya t'aan ti' le káastlan, ku tukulta'al chichano', ma' jach beeta'ak meyaj yo'olali'. Le je'ela' tumeen le máasewáal t'aano' táan u bin u sa'atalo'ob, le beetike' jach k'a'ana'an u xookil ti'al le lingüista'obo'.

Le káastlan ku t'a'ana'al Yucatáno' ma' k'ajóolta'an je'el bix " t'aan ta'aytak u sa'atale' ", ba'ale' yaan wáa jayp'éel juum ti'e' bey ma' jeedzele' yéetel jach unaj u yila'al, bey xane' ku ye'esik u muuk' maaya t'aan tu yóok'ol. Yéetel u tuukulil u ye'esa'al wáa le glotalización ich maaya ku máan ichil le káastlan ku t'a'ana'al Yucatano', je'elo' tin xak'altaj bix u beeta'al u juum le oclusiva sorda'ob /p, t, k/, yéetel le glotalizada'ob /p', t', k'/ yéetel le consonante'ob glotal / , h/ ich maaya tumeen le máaxo'ob ku t'aniko'ob chéen maayao', ku dzo'okole' le yaan ti' le oclusiva' sorda'ob káastlano' /p, t, k/. Ti'al lelo' tin wilaj ya'abach ba'axo'ob ti' articulación je'el bix: le VOTo', u ka'analil le u juumil u wáak'al le t'aano', u xaanil le vocalo'obo', le transiciono formántica'obo', u je'ek'abtal yéetel u k'áalal le glotiso', u xaanil le ciclo glotico' yéetel bix u ma'alob juum u t'aan máak, je'el bix ti' le máaxo'ob ku t'aniko'ob ka'ap'éel t'aano' (káastlan yéetel maaya) yéetel le máaxo'ob ku t'aniko'ob chéen káastlano' wáa chéen maaya.

U láak'e' tak ti' le k'iino'oba' ma' jach sáasil yanik le ba'ax ku ya'ala'al yo'olal glotalización ti' le bajun dzíibo'ob dzo'ok u beeta'alo'. Bey xane', tuláakal le juumo'ob ku jóok'ol ti' le laringeo' ku much'a'al ti' le t'aana', ti'al u juume' ku beetik u k'áalal le glotiso'; je'el bix wáa le juum ku jóok'ol yéetel u tíitpaj al le cuerda vocalo'obo' wáa ma', yéetel u péek le laringeo' ku much'a'al ti' le t'aana', ti'al u juume' ku beetik u k'áalal le glotiso'; je'el bix wáa le juum ku jóok'ol yéetel u tíitpaja'al le cuerda vocalo'obo' wáa ma', yéetel u péek le laríngeo' wáa ma'. Le laringeo' (tu'ux yane' yaan u yil wáa xiib wáa xch'uup yéetel jayp'éel ja'ab yaan ti' máak: U ka'analile' ti' mejen paalal, jump'íit ka'analile' ti' xch'úupal yéetel tu kabalile' ti' le xiibo'obo'), je'el bix u páajtal a wilik ti' le oochel yaan yaanala', ti' yaan tu yóok'ol le tráqueao'.

OOCHEL I U ts'ik xax: U ye'esajil tzela'an ti' le organo'ob ku juumo'ob yéetel u ye'esajil le u péek le cuerda vocalo'obo' yo'olal le péek ku beetik u muuk'il crico-tiroidiano yóok'ol le péek ku beetik le cartílago'ob tiroide'ob yéetel cricoide'obo'. G. Straka (1965), Album phonétique, Québec, Presses de l'Université Laval, plancha n°1, p. 2. U no'oj xax: U paakatil laringoscopicail tu ka'anal ti' le cuerda vocalo'obo'. G. Straka (1965), Album phonétique, Québec, Presses de l'Université Laval, plancha n°4. 

Ichil le laríngeo' ti' yaan (bey horizontal tu tojil anteroposteriore') le cuerda vocalo'obo', le je'elo'oba' bey ka'ap'éel xiich' wáa ka'ap'éel dzaape'. Paachile' nuup'ul yéetel u dzu' le tiroide'obo' yéetel tu táanile' yéetel le aritenoideso'. Le junxóot' ku p'áatal ichil le cuerda vocalo'obo' leti' le ku k'aaba'tik glotiso'.

Ichil maaya t'aane', le máax xak'altik bix le t'aano', ku yu'ubiko ka'ap'éel bix u juum le glotalo'obo': le oclusiva glotalizada'obo' lelo'oba' ku ye'espajal yéetel jump'éel signo diacrítico ('), ku dza'abal ka'anal tu xno'ojil le wo'ojo', yéetel le consonante glotal ku ye'espajal yéetel le u simboloil le oclusiva glotalo' (?), wáa yéetel le fricativa glotalo' (h). Le jejeláas bix u ye'espajal le consonante glotalo' u chíikul ma' jaaj le ba'ax ku ya'alik le linguista'obo', ku ya'aliko'obe' le saltillo (k'aaba' ku dza'abal ti' le consonante glotal ti' le u dzíibil fonética ich káastlano') jump'éel oclusiva, jump'éel juum ku beeta'al le káan k'áalak le organo articulatorio'obo', leti'obe' ku tukultiko'obe' fricativo le articulación ku yúuchulo', le juumo' ku jóok'ol tu yo'olal u nu'ut'il le órgano articulatori'obo' kex wáa lelo'oba' mix bik'in ka'a núup'uko'ob. Tu yo'olal le ba'axo'oba', Juan Miguel Lope Blanch ku ya'alik ichil u meyaj perceptivoe', tu beetaj ka'alikil táan u máak'anta'al u Atlas linguísticoil u káastlanil México (1987), le oclusiva glotalizada'obo' ku ya'ala'al ti' le káastlan ku t'a'ana'al Yucatáno' tumeen wáa jaymúuch' máako' ba'ale' u chíikpajal u juum le corte glótico'obo' jach suuk u yu'uba'al tu t'aan ya'abach yucateco'ob. Ku ya'alik xane' le u k'áalal le glotalo'obo' ku ch'a'ik jejeláas k'eexo'ob je'el bix u chíikpajal ichil t'aano'ob consecutiva'obe' wáa ichil le t'aano'ob compuesta'ob yéetel simple'obo'. Le je'elo'oba' leti' le: jump'éel cierre glotal [?], jump'éel constricción glótica [(?)] wáa jump'éel oclusion naadz ti' jump'éel u constricciónil le glostiso'. Le meyaj kin beetika', jump'éel u chúuka'anil u meyaj le máaka' yo'olal le glotalizaciono', tu'ux tin wilaj le aspecto lingüístico yéetel fisiológico. Tin tukultaj in náaksik in meyaj yéetel le oclusiva sorda ich káastlano' tumeen kin tukultike' le je'elo'oba' ku dzáako'ob u páajtalil u yantal le glotalizacióno', ma' bey je'el bix le oclusiva'obe'. In yáax tuukule', le oclusiva sorda'ob ich káast-lan ma' chéen ku ya'ala'al tumeen le máax ma'tech u t'anik ya'ab káastlane' wáa le máax ma' u yojel xooko'obe' (Barrera Vázquez, 1937; Molina Suárez, 1945; Lope Blanch, 1987) tene' kin tukultike' tuláakal le yucateco'obo' a'aliko' yéetel le corte glotico'ob ich maaya ma'mantadz ku beetpajal bey jump'éel oclusiva glotale', ku beetpajal xan bey jump'éel fricativa glotal. Le tuukula' je'el u páajtal u keta'al yéetel le ba'ax ku ya'alik le aj-dzíibo'ob españolo'ob tu sigloil XVI, Pedro Mártir, Alfred M. Tozzer, 1921; Antonio Mediz Bolio, 1951. Le kéen u ya'alo'ob jump'éel juum ich maaya chíika'an ti' le hamza árabeo' ba'ale' ku dzíibta'al yéetel jump'éel <h>.

Bix meyajta'abik

Yéetel u tuukulil ka'a chíikpajak le ba'ax ku ye'esbil jach chúuka'an yéetel sáasilo', ti' le meyaja', dzo'ok in tukultik in xak'altik yáaxe' le oclusiva sorda'obo' yéetel xan le glotalizada'ob ich maaya tumeen le máax ku t'anik chéen maayao', yéetel ka'a in ket u ya'ala'al yéetel le oclusiva sorda'obo' te'e t'aano'ob ich káastlano' tumeen máaxo'ob ku t'anik le ka'ap'éel t'aano' yéetel le máaxo'ob ku t'anik chéen jump'éelo' (káastlan wáa maaya). Lelo' yaan u dzáak u páajtalil u ye'esik jach bix le ba'ax yaan ti' tu jujump'éelilo' yéetel ti'al u yila'al tak buka'aj ku táakpajal le maaya t'aan ti' le káastlan ku t'a'ana'al tumeen le óoxp'éel jejeláas múuch' máak yaan tu lu'umil Yucatáno'.

Ti'al le jejeláas t'aano' tin beetaj jejeláas medida acústica'ob yéetel laringográfica'ob (VOT, U ka'analil u wáak'al le t'aano', u xaanil le vocalo'obo', le transición formántica'obo', u xaanil le ciclo glótico'obo') yéetel le programa informático'ob ku beetik u xak'alil acústica Praat yéetel Sound Forge, le ka'a dzo'ok u xaak'alil yéetel le oscilograma, espectograma yéetel le señal laringográfica ti' u jujump'éelilo'. U séebil u táabsajil le cámarao', chéen 30 oochelo'ob ti' jump'éel segundoe' (Sistema NTSC), ma' tu cha'aj u seen náachtal le xaak'alo', le beetike' le oochelo'ob video endoscópica'obe' chéen béeychaj u ch'a'abal ti'al u ye'espajal bix anik le glotis ti' wáa jayp'éel meyajo'obo'.

Ba'ax yéetel úuch le meyajo' yéetel tak ti/ ux ku náakal

U jedza'al ba'ax yéetel ku yúuchul le meyajo' beeta'ab yéetel junmúuch' t'aano'ob wáa chowak t'aano'ob ich káastlan yéetel maaya ti'al máaxo'ob ku t'anik le ka'ap'éel t'aana' yéetel junmúuch' t'aano'ob yéetel chowak t'aano'ob ich káastlan wáa ich maaya, ichilo'obe' dza'ab wáa jayp'éel t'aano'ob ku beeta'al te'e tu láak' t'aano', ti'al le máax ku t'anik chéen jump'éeli'. Yéeya'ab jump'éel ju'un yéetel jejaláas oochelo'ob ti'al le máax ma' u yojelo'ob xooke'. U ti'al u táabsa'al le yáax ba'ax ku taal tu pool máake', much a'ala'ab ka'a u tzikbalto'ob jump'éel wáa ba'ax ti' le u kuxtalo'obo'.

Míi tumeen le consonante sorda'ob u tuukulil le meyaja', bin u bin u chíikpajale' jach ma' jeedzel ichil le 45 máako'ob ku t'anik ka'ap'éel t'aan yéetel le ku t'anik jump'éel t'aano', táakpajo'ob ti' le meyaja', u jaytúulil yéeya'ab ti'al le meyajo' jedza'ab yéetel 14 túulal, ti'al u yéeya'alo'obe' ila'ab u jach ma'alobil le táabsajo' yéetel le laringográfica'obo'.

Le meyaj lingüístico xak'alta'abo' ku taal ti' jaypuul chíikpajik (p, p'), (t, t'), (k, k'), (?) yéetel (h) mola'ab ti' 150 t'aano'ob yéetel chowak t'aano'ob ich káastlan yéetel ich maaya.

Ich maayae' tin xak'altaj:

  • Jo'lajunp'éel (15) t'aano'ob yéetel xan par minimalo'ob yéetel p, p', t, t', k, k' [je'el bix: kan (cuatro), k'an (amarillo), kiik (hermana mayor), k'i'ik' (sangre), kool (milpa), kool (pegar), taan (harina), t'aan (idioma), tuup (apagar), t'uup (hijo pequeño), paak (doblar), p'aak (tomate), pook (abrasar), p'ook (sombrero), etc.].

  • Jo'op'éel t'aano'ob yéetel ?, h ichil contexto:

  1. V1CV1, [je'el bix: ba'al (cosa) pu'uk (colina), etc.].

  2. V1CV2, [je'el bix: bej(e)la'e' (ahora mismo), ma'ili(no), etc.].

  3. VC#, [je'el bix: na'(madre), ma' (no), che' (árbol), pichi' (guayaba), etc.].

Ich káastlane' tin xak'altaj:

  • 130 t'aano'ob yéetel xan chowak t'aano'ob yéetel p, t, k ichil contexto:

  1. #CV (je'el bix: pata, perro, tomate, casa, Carlos está en el campo, el nido del pájaro, un kilo de coco de Ticul, Pepe pide poco café, etc.).

  2. VCV (je'el bix: pata, tomate, coco, Ticul, Pepe, poco, etc.).

  3. VC1C2V (je'el bix: España, campo, estufa, mercado, etc.).

yéetel C2 = p, t, k; V = a, e, i, o, u

*C# (le contextoa' ma' úuch xaak'ali' tumeen ma' anchaj máax a'aliki')

Jach k'a'abet in wa'alike' leti' le yáaxo' leti' okol in tuukul, jump'íite' yo'olal le t'aano'ob ku dzo'okol yéetel jump'éel oclusiva sorda'obo' mina'an ich káastlani' yéetel xan tumeen ma'tech u seen beeta'al meyajo'ob ti' le oclusiva sorda'ob tu káajbalo'.

• Jo'op'éel t'aano'ob yéetel?, h ichil contexto:

Xaak'al

Leti' yéetel le óoxp'éel meyaj tin wilaj le parámetro acústico'ob yéetel laringográfico ti' tu jujump'éelilil le consonante'ob, táanil le t'aano'ob ich maaya'ob, ku dzo'okole' ich káastlan. Ka'ap'éel parámetro ku dzáak u páajtalil u yila'al le oclusiva glotalizadao'.

  1. U ka'analil u juan u wáak'al le t'aano' (jach ku chíikpajal bix ka'anlil le oclusiva glotalizadao' ti' le ma'o').

  2. Le juum ku páajtal u yila'al yéetel u p'isa'al je'el bix te'e nojochkúunsa'ana', ku jóok'ol ti':

  1. U k'áalal le glotiso', lela' ku ye'espajal yéetel u chíikul le laringografica yéetel jump'éel u tíich'il k'áalal

  2. U xaanil u juum le consonanteo' (VOT)

Le ka'a dzo'ok in wilik bix u jóok'ol le oclusiva'ob ichil le t'aano'ob ich maayao', tin wilaj bix u ya'ala'al ichil le káastlan t'aano' tumeen máaxo'ob ku t'aniko'ob ka'ap'éel t'aan yéetel ka'a tin wa'alaje' le oclusiva sorda'obo' je'el bix le /k/ ti' cabezao', ku ye'esik jump'éelili' parámetro acústico yéetel laringográfico ti' le dzo'ok u yila'al yéetel le velar glotalizada ti' t'aano'ob ich maayae'. Dzo'ok u yila'ale': jump'éel u ka'analil u amplitudil burst, jump'éel juum ku chíikpajal le kéen dzo'okok u je'elel le oclusivao' yéetel óoli' ku xáantal u xaanil le VOT yéetel - jump'éel u k'áalalil glótico ku taal táanil ti' le consonanteo'.

Oochel 2 Tu ka'analil tu dzíikil tak xno'oje', u ye'espajalil u chíikul u microfonoil le t'aano'ob ich maayao' taan y t'aan; yáanale', u chíikul laringográfica, nojochkúusa'an yéetel te'e kabalo' yaan espectrograma'obi' 

Oochel 3 Te'e ka'analo': u ye'esajil u señalil le micrófono ti' le t'aan ich káastlan caballo a'ala'ab tumeen juntúul ko'olel ku t'anik chéen kástlano'; yáanale', u señalil laringograficai' yéetel tu kabalile' u espectrogramail 

Je'el bix le elemento'ob físico yéetel fisiológico'obo' ku chíikpajal ti' le oochela', ku dzáak u páajtalil in wa'alike' le (k) ti' le t'aan "cabezao'" glotalizado.

Ti'al ka'a láaj chíikpajak yéetel le ka'a meyajnak le ba'ax dzo'ok u ye'espajala', tin ketaj bix u ya'alik le oclusiva'ob ich káastlan tumeen le máax ku t'anik ka'ap'éel t'aane' yéetel le ku ya'alik máax ku t'anik chéen káastlane'. Ichil le junmúuch' máako'oba', le oclusiva glotalizada'ob ku chíikpajal xan, je'el bix ku chíikpajal ti' le máax ku t'anik chéen káastlana' leti'e' ku glotalizartik le oclusiva velar sorda tu káajbal le t'aan ich káastlan "colinao'". Je'el u páajtal u yila'al ku dzáapajal jump'éeloclusión glotal ti'(k) tumeen yaan jump'éel k'áal jach chíika'an tu káajbalil le consonantea' yéetel le kéen dzo'okok le k'aala' ku taal jump'éel juum je'el u páajtal u na'ata'al yéetel yila'al jach tu beel ti' le oochel nojochkúunsa'ana'.

Táant u dzo'okol k-ilike'exe' je'el bix le máako'ob ku t'aanik ka'ap'éel t'aan yéetel le yucateco'ob ku t'anik jump'éele' ku ya'aliko'ob le oclusiva glotalizada'ob ichil le t'aano'ob ich káastlano', ku binetik u yeesa'al wáa le máako'oba' ku ya'aliko'ob le "saltillo" maayao'. Ku dzo'okole' wáa le juuma' ku jóok'sa'al bey jump'éel oclusiva wáa bey jump'éel fricativa glotale'. Je'elo' tene' kin meyajtik léeyli' tuka'aten le bix tin meyajtaj le oclusiva sorda'ob simple'ob yéetel glotalizada'ob.

Oochel 4 u ye'esajil le señal acústica yéetel laringografica ti' le t'aan colina a'ala'ab tumeen juntúul ko'olel ku t'anik chéen kástlan; yáanale', u señalil laringográfica yéetel u ampliacionil tu kabalil 

Ku ye'espajal yéetel le t'aan maaya "ba'al" cosa, u juume' ma' jach k'a'am tu káajbajal le vocal (a) ku dzo'okole' ku káajal junmúuch' ciclo glótico'ob ma' jump'éelili' tak kéen u ka'a ch'a'ubaj ti'al u ya'alik u ka'ap'éel a. Jach tu jaajil mina'an mix jump'éel u je'ele'elglótico, tu jeele' ku k'e'ek'expajal u juum ti' le ciclo glótico'obo'.

Oochel 5 U chíikulil u juum t'aan (ka'anal) yéetel u señalil laringografica (kabal) ti' le maaya t'aan ba'al (cosa) a'ala'ab tumeen juntúul xiib ku t'anik ka'ap'éel t'aano' 

Le ba'ax ku dza'abal ichil le ka'ap'éel vocalo'oba' jach jump'éel glotal, ba'ale' ma'tech u jóok'ol ti' jump'éel oclusión, ku jóok'ol ti' jump'éel constricción laríngea. Le beetik k-na'atik ba'axten le aj-fonético'obo' ku t'aano'ob tu yo'olal le laringalizacióno' tumeen le ba'axa' ma' jach chíika'an wáa oclusivo mix wáa fricativoi'. Le laringalizacióna' ku taal ti' le secuencia dza'aba'an ichil le ka'ap'éel vocalo'oba'. U jaajile' le laringalizacióna' ma'tech u jóok'ol ti' jump'éel "Oclusiva glotal" (Ma'tech u k'áalal), ku jóok'ol tu k'aalalil le glotiso'. Le meyaj tu'ux anchaj u luk'sa'al le secuencia', ku ye'esik le segmento consonántico dza'aba'an ichil le ka'ap'éel vocalo'obo', tu juunal yaan, leti' beetik in wa'alik le "saltilloa'" bey jump'éel fricativa glotal ma' je'el bix jump'éel oclusiva glotale'.

Tu dzook le t'aano', le consonante glotal maayao' je'el u páajtal u jóok'ol tumeen jump'éel u constricciónil le glotiso', u jéedzel u juum ti' le ciclo glotico'obo' yéetel xan ti' le t'aan "ma'" no, yéetel jump'éel u k'aalalil le cuerda vocalo'obo', ku taal yéetel jump'éel juum ku p'áatal ichil ba'ax súutukil (58 ms). U láaj ch'éensa'al le coclo glótico'obo' tumeen u k'áalalil le glotiso' yéetel chéen junsúutuke' ku jáan je'ek'abpajal le glotiso', lela' ku ye'esik jach ku yúuchul bey jump'éel oclusiva glotale'.

Oochel 6 U chíikulil u juum t'aan (ka'anal) yéetel u señalil laringografica (kabal) ti' le maaya t'aan ma' (no) a'ala'ab tumeen juntúul xiib ku t'anik ka'ap'éel t'aano'. 

Oochel 7 U chíikulil u juum t'aan (ka'anal), u señalil laringográfica (chúumuk) yéetel u espectrogramail (kabal) ti' le chowak t'aan ich káasstlan (mi abuela) a'ala'ab tumeen juntúul ko'olel ku t'anik ka'ap'éel t'aan. 

Ich káastlane', léeyli' xan ku chíikpajal ba'axo'oba', yaan oorae' le consonante glotalo' ku chíikpajal je'el bix jump'éel oclusiva, yaan k'iine' bey fricativae' je'el bix kéen a'ala'ak tumeen máax chéen jump'éel t'aan ku beetik wáa ka'ap'éele'.

Te'e chowak t'aan "mi abuela" a'ala'an tumeen juntúul máak ku t'anik ka'ap'éel t'aano', jump'éel oclusiva glotale' ku chíikpajal bey jump'éel ba'ax ku nup'ikuba ichil le morfema gramatical yéetel u káajbal u t'aanil "abuela". Le oclusiva glotala' ku ye'espajal yéetel jump'éel chíikul laringográfica yéetel u k'áalalil jump'éel nojoch ti'ich' yéetel yaan ba'ax yaan u yil yéetel u yéemel u ka'anlil le chíikul ku ya'ala'al ikil uyu'uba'al bey jump'éel je'ele'el ti' le juumo' yéetel ku taal ti' jump'éel opresión glótica.

Ba'ax tu ye'esaj le meyaja'

Le xaak'al acústico yéetel laringográfoco ti' le oclusiva'obo' ku ye'esik u xaanile' ku chowaktal yéetel u nu'ut'tal k'oochtalil tu'ux ku yúuchul le núup'ulo' (tu bilabialil tak tu tojil le alveolar yéetel le velaro') yéetel ku nojochtal le káan máanak tu'ux ku ya'ala'al le ma' glotalizadao' tak ti' le glotalizadao'. Le u chowaktal u xaanil u yaantal u juumil le t'aano' (VOT) ti' le oclusiva glotalizada'obo' yéetel le ma' glotalizadao', mantadz yaan ba'ax u ye'esej yéetel mina'an mix ba'al u yil le vocal ku bin tu táano'.

Kin wilik ti' le u ka'analil le e'esajil u wáak'al le oclusiva glotalizada'ob jach chíika'an ti' le ma' glotalizada'obo'. U jela'anil u muuk'il ichil le oclusiva globalizada'ob yéetel le ma' glotalizada'o' jach u chíikpajal tu yo'olal tumeen ku ye'esik jela'ane' u juumtu'ux ku jóok'ol u láak' vocalo'. Kin wa'alik le juum ku k'expajala' bey jump'éel núukal tu yo'olal u na'akal le laringeo' (ku chichankúunsik u ka'anal joolil yéetel tu yo'olale' ku luk'sik u muuk'il le iik'o') yéetel ma' u péeko'ob múuch'il ichil u je'ek'abil le canal oralo' yéetel tu'ux yaan le glotiso'. Bey túuno', le ba'ax tu ye'esaj ichil le 150 t'aano'ob xak'alta'abo', jach chíika'an ichil le óoxmuch' máakil lingüístico'obo'.

Ti'al le consonante glotal dza'aba'an ichil ka'ap'éel vocal jach beyo'obo' wáa ichil ka'ap'éel vocalo'ob jela'an, le ba'ax dzo'ok u yila'alo' ku ye'esik le glotalizaciono' ma' tu k'exbesik le vocal yaan táanil ti'o', tu jeele' ku táakpajal mantadz yéetel, a wa'alten ti', ti' le ku na'akal ti' F2 yéetel F3.

Le glotalizaciono' ku ya'alpajal yéetel le t'aan yaan jump'éel juum ku k'e'ek'expajal ti' le u dzookil le ciclo glotico'obo'. U chíikpajal u kíilbaj ichil u juum le cuerda vocalo'ob, ila'an ti' le chíikula', yaan u yilpajale': le consonante glotal ma' ti' ku jóok'ol ti' jump'éel u k'aalalil gloticoi', ku yúuchul tumeen ku k'e'ek'expajal le ciclo glotico'ob je'el bix u ye'esik u chíikul le laringográfica. Ichil jump'éel ciclo tak tu láak'e', u k'e'e'k'expajal wáa ba'ax súutuk u juume' ku suut ti' jump'éel ba'ax ma' talami' tak ti' u ka'atéenil u talamil.

U k'e'ek'expajal u tíitpajal le cuerda vocalo'obo' ku beetik in tukultik le consonate glotal ku beetpajal ti' spread voice yéetel ku chíikpajal ti' jump'éel fricativa, ma ti' junp'éel oclusiva glotali'. Yéetel le consonante glotal ku dza'abal tu xuul le t'aano', le glotalizacióno' ku chíikpajal xan yo'olal u xaanil le ciclo glótico'obo' ba'ale' ku k'e'ek'expajal le juumo', ku dzo'okol óoli' mantadze' yéetel jump'éel cierre glótico jach chuka'an yéetel jach chowak. Le t'aano'ob a'alabo'obo' yéetel le monosílabo ich káastlan "si" yéetel "no", articulado'obe' [si ] yéetel [no ], ku ye'esiko'obe', le glotalizacióno' ku beeta'al tu dzook u dzook le ciclo glótico' yéetel jach ku yantal ti'obe' jump'éel cierre glótico.

Le óoxp'éel gráfico tu'ux ku ye'esa'al buk'aj ku xáanta'al u juum u ka'ap'éel bix le oclusiva'obo' (glotalizada'ob - ma' glotalizada'obi') ti'al le óoxmúuch' máako'ob linguistico'ob ku ye'esa'al ti' le oochel waxak ku ye'esik le u jela'anil u xáantal ichil le jejeláas oclusiva sorda'obo', tu'ux ku yilpajal ma' chéen u jela'anil ichil le t'aano'ob glotalizada'ob yéetel ma' glotalizada'obi', bey xan u jela'anil jach k'a'ana'an ichil le oclusiva'ob jela'antako'obo'.

Oochel 8 U graficoil yéetel u yoochel barra'ob ti'le u xaanil u juum le consonante'ob u ti'al le 3 múuch' máak lingüistico'obo'. 

Je'el bix u páajtal u yila'ale', u xaanil u juum le oclusiva glotalizada'ob jach ku bin u k'a'ananchajal ti' le ma' glotalizada'obo'. K'a'abet u ya'ala'ale' le corpus xak'alta'an ti' le máaxo'ob ku t'aniko'ob chéen maayao', ma' tin kaxtaj t'aano'ob yéetel le bilabial globalizadao' /p'/ mix yéetel le alveolar glotalizado' /t'/. Yaan xan u yilpajale' ichil le 3 oclusiva ma' glotalizada'ob, u xaantal le velaro' jach ku xäantal ti' le bilabial yeetel alveolaro'. Yäanale' ti' yaan le ba'ax tu ye'esaj le ANOVAo' yeetel jump'eel factor (consonante) ti'al le öoxmuuch' mäako'obo'. Ti' le suutuka' ku ye'esa'al le gräfico'ob ku ye'espajal yeetel barra'ob tu'ux ku yilpajal u xaanil u juum le vocalo'obo' ku beetik le oclusiva'ob ti' le t'aano'ob glotalizadao'obo' yeetel le ma'o' ti'al le mäaxo'ob ku t'aniko'ob ka'ap'eel t'aano' yeetel le cheen ku t'aniko'ob käastlano'. Je'el u päajtal u yila'al u xaanil u juum le vocalo'ob ku biisik le oclusiva glotalizada'obo' jach k'a'ana'an u yantal ti' le yaan le käan dzo'okok le ma' glotalizada'obo'. Ichil u t'aan le mäax ku t'anik ka'ap'eel t'aano', le consonanteo' yaan ba'ax u yil yöok'ol le u läak' vocal ku taalo'. Ma' je'el bix ti' le mäax ku t'anik cheen käastlane', ma'tech u jach juum le oclusiva yöok'ol le vocal ku taalo' (le k'eexo'ob ku yila'alo'obo' ku taal ti' junmuuch' ba'alo'ob ti' le meyajo'ob xak'alta'ano'obo' wäa ti' u jela'anil ti' le xäantal ku yuuchul ti' le vocalo'obo').

Oochel 9 Grafico'ob yéetel u yoochel barraob tu'ux ku ye'esa'al u xáanalil le vocalo'ob ti'al le máaxo'ob ku t'anik ka'ap'éel t'aano' yéetel máax ku t'anik chéen káastlan 

U chíikpajalil le u táakpajal u xáantal le vocalo'ob ti' le chéen ku t'anik maayao' ma' tu chíikpajal tumeen ma' ya'ab t'aan u'uya'ab ti' le meyaj ti'al le múuch' máako'oba'. Yáanale' ti' yaan le ba'ax tu ye'esaj le ANOVA yéetel jump'éel factor (consonante) ti'al le ka'ap'éel múuch' máako'obo'.

Tu dzooke', le gráfico yéetel u yoochel barra'ob ku ye'esik u xaanil u juum le oclusiva glotalizada'ob yéetel le oclusiva glotal ti'al máax ku t'aniko'ob ka'ap'éel t'aano' ku ye'esiko'obe' u xaanil u juum le oclusiva glotalizada'obo' mantadz jach k'a'ana'an ti' le oclusiva glotalo'. U graficoil u xantal le consonante glotalo'obo' ti'al le ka'amúuch' máak lingüístico'obo' ma' tu chíikpajal tumeen le jaypuul ila'ab ka'alikil táan u xak'alta'ale' ma' tu chukik u ya'abil k'a'abeto'. Yáanale' ti' yaan le ba'ax tu ye'esaj le ANOVA yéetel jump'éel factor (consonante) ti'al múuch máaka'.

Oochel 10 U graficoil yéetel u yoochel barra'ob ti'le u xaanil u juum le consonante'ob u ti'al le 3 múuch' máak lingüistico'obo' 

Ba'atel t'aan yéetel u dzook t'aanil

Le ka'a dzo'ok le meyaja', tuláakal ba'ax a'alik le káastlan ku t'a'ana'al Yucatáno' ku ch'a'ik le glotalización ku ya'ala'al ich maayao' ba'ale' ku yilik bix u yoksikubai'. U suutukil bix u chíikpajale' ku k'expajal yéetel le óoxmúuch' máako'ob yéetel úuchmeyajo'. U meyajil le t'aano'ob xo'oko'obe' (le je'elo'oba' junmúuch' t'aano'ob ti' le ka'ap'éel t'aano' ti'al máaxo'ob ku t'aniko'ob ka'ap'éel t'aan yéetel junmúuch' t'aano'ob ich káastlan wáa ich maaya ti'al le ku t'aniko'ob chéen jump'éelo') ku ye'esike' le oclusiva glotalizada'obo' ku ya'ala'al tumeen tuláakal le yucateco'obo' tak tumeen máaxo'ob ku t'anik chéen káastlan. Kin wilike' le máaxo'ob ku t'aniko'ob maayao' ma'tech u ya'aliko'ob jach tzola'anilil le oclusiva glotalizada'obo' ka'alikil le ku t'aniko'ob ka'ap'éel t'aano' yéetel le ku t'aniko'ob chéen káastlano' jach ku taal u ya'aliko'ob le glotalización oclusiva'ob t'aano'ob ma'tech u glotalizartaj ich maaya. Te'e t'aano'ob ich káastlano', léeyli' leti' le máako'obo' ku xooko'obo' ma' tu ya'aliko'ob mantadz le glotalización tu'ux ku dza'aba'al le grafiáo'. Ti' wáa jaytúul aj-xooko'obe' le glotalizacióno' jach istikyaj u yu'upajal ti' le señalo'ob acústica'obo' yéetel laringográfica. Ti' u láak' máake' (junmúuch' máako'ob ku t'anik chéen káastlan), tu jeele', le ba'axa' ku chíikpajal jach suuk yéetel jump'éel hiperarticulación. Ti'al tuláakal máake', le glotalizacióno' tu káastlanil Yucatane' ku chíikpajal jejeláas bixil.

Ti' bix u yu'ubale', tene' béeychaj in ch'enxikintik jump'éel juum ku jóok'ol te'e palatal ti' le oclusiva velar káastlano'. Kin wilik xan jump'éel k'eex ti' bix u péeksa'al le oclusiva sorda'ob beeta'ano'ob, yaan oorae' bey fricativa'obe', yaan oorae' bey africada'obe'. Le jaypuul ku chíikpajal ti' le majan t'aan ich maaya yéetel ti' le káastlan t'aano' je'el bix u seen luk'sa'al u juum le acento tónico tumeen le consonante glotal ma' tu meyaj bey jump'éel fonema tu juunale', ku meyaj bey jump'éel chan k'eexil ti' le juum te'e t'aan ku yu'uba'alo'. Le ba'axo'oba' ku beetik in tuukultik le glotalización te'e káastlan ku t'a'ana'al Yucatáno' táan u k'expajal.

Tu yo'olal le ba'ax ku t'aan ti' bix u jóok'ol u juum le consonante glotal te'e t'aano'ob ich káastlano', u jach bix u beeta'ale' talam u ya'ala'al tu'ux ku jóok'ol. Ti' le kúuchil ichil ka'ap'éel vocalo', ku jóok'ol mantadz bey fricativae' ba'ale' bey oclusiva tu dzook le t'aano'. Tu jach ma'alob tzoolile', le glotalización ich káastlano' ku ye'espajal tu dzook le t'aano'ob chéen jump'éel u silabailo' yéetel tu chúumuk ka'ap'éel vocalo' ichil ka'ap'éel u silabail vocalo'ob jach beyo'obe' wáa jela'an, yéetel mantadze' le káan dzo'okok le vocal yaan u acentoilo'. Bey túuno', wáa le glotalización ichil le káastlan ku t'a'anal Yucatano' ku ye'espajal yéetel le óoxmúuch' máako'ob lingüístico'obo', le je'ela' ma' tzoolani' yéetel ku chíikpajal mantadz yéetel le oclusiva velaro'. U páajtalil u sa'atal le glotalizacióno' ichil le máaxo'ob chéen maaya ku t'aniko' yaan ba'ax u yil yéetel buka'aj u chíikpajal ichil u t'aan le máaxo'ob ku t'aniko'ob ka'ap'éel t'aano' yéetel le chéen ku t'aniko'ob káastlano'. Yéetel le je'ela', ku páajtal u ya'ala'ale' u glotalizacionil le káastlan ku t'a'ana'al Yucatano' bey jump'éel ba'ax tán u yúuchule', jump'éel ba'al ku yúuchul le kéen u yoksuba jump'éel t'aan tu láak' t'aan, ma' bey chéen ka'a jáan a'al wáa ba'ax junmúuch' máak ma' u yojel ya'ab ba'axe'. Le glotalización ti' le káastlan ku t'a'ana'al Yucatáno' jump'éel t'aan je'el bix u láak'e' yéetel ku ya'ala'al tumeen máaxo'ob ku t'aniko'ob ka'ap'éel t'aano' bey xan le máaxo'ob ku t'aniko'ob chéen káastlano'.

Pik'il ju'uno'ob ku t'aan tu yo'olal le meyaja'

Abramson, Arthur y Leigh Lisker, 1973 "Voice-Timing Perception in Spanish Word-Initial Stops", Journal of Phonetics (1):1-8. [ Links ]

Anastaplo, Sara y Michael Karnell, 1988 "Synchronized Videostroboscopic and Electroglottographic Examination of Glottal Opening", Journal of the Acoustical Society of America 83 (5): 1883-1890. [ Links ]

Barrera Vásquez, Alfredo, 1937 Mayismos, Investigaciones lingüísticas (IV). México. [ Links ]

Borzone, Ana María y Jorge Gurlekian, 1980 "Rasgos acústicos de las consonantes oclusivas españolas", Fonoaudiológica 26 (3): 326-330. [ Links ]

Castañeda, María Luisa, 1986, "El V.O.T. de las oclusivas sordas y sonoras españolas", Estudios de fonética experimental II: 91-110. Barcelona, PPU. [ Links ]

Childers, Donald et al., 1989 "Electroglottography and Vocal Fold Physiology", Journal of Speech and Hearing Research 33: 245-254. [ Links ]

Coupal, Lysanne y Claire Plante, 1977 "Las oclusivas sordas yucatecas /p, t, k/ ¿Fuertes, aspiradas, glotalizadas?", Langues et Linguistique 3: 129-176. Quebec, Universidad de Quebec. [ Links ]

Esling, John, 2006 "States of the Glotis", Encyclopedia of Language and Linguistics, Elsevier Num. 9: 425-442. Oxford, K. Brown (2nd ed.) [ Links ]

Fabre, Pierre, 1958 "Etude comparée des glottogrammes et des phonogrammes de la voix humaine", Annuaire Oto-rhino Laryngologie 75: 767-775. [ Links ]

Fant, Gunnar, 1973 Speech Sounds and Features. Cambridge, Massachusetts y London, England,The MIT Press. [ Links ]

Fischer-Jorgensen, Eli, 1989 "Phonetic Analysis of the Stod in Standart Danish", Phonetica 46: 1-59. [ Links ]

Fourcin, Adrian, 1974 "Laryngographic Examination of Vocal Fold Vibration", Ventilatory and Phonatory Function, Barry Wyke (ed.). London, Oxford University Press (Symposium paper, 19), pp. 316-333. [ Links ]

Frankle, Eleanor, 1984 "La glotalización en el grupo mayance: aspectos morfológicos", Memorias del I Congreso Internacional de Mayistas, Morfosintaxis, Fonética y Fonología y Tipología. Lenguas Mexicanas: mayas, pp. 973-979. México, UNAM. [ Links ]

García Fajardo, Josefina, 1984 Fonética del español hablado en Valladolid. México, UNAM . [ Links ]

Karnell, Michael, 1989 "Videoendoscopy et Electroglottography Synchronised", Journal de la voix 3 (1): 68-75. [ Links ]

Kohler, Klaus, 1994-1995,"Glottal Stops and Glottalization in German", Phonetica 51: 38-51 [ Links ]

Ladefoged, Peter y Ian Maddieson, 2004 The Sounds of the World's Languages. Oxford, Cambridge, Blackwell Publishing LTD. [ Links ]

Landa, Diego de, 1994 Relación de las cosas de Yucatán. México, CONACULTA (Cien de México). [ Links ]

Laver, John, 1980 The Phonetic Description of Voice Quality. Cambridge, Cambridge University Press. [ Links ]

Lex, Gloria, 1994 Le dialecte peul du Fouladou (Casamance, Sénégal): étude phonétique et phonologique, thèse de doctorat en phonétique, Université Paris III - Sorbonne Nouvelle. [ Links ]

Lope-Blanch, Juan Miguel, 1987 Estudios sobre el español de Yucatán. México, UNAM. [ Links ]

Martínez Celdrán, Eugenio, 1991 "Relevancia de los elementos de las oclusivas sordas del castellano según la discriminación auditiva", Fonética experimental: Teoría y práctica 6: 115-130. Madrid, Síntesis Lingüística. [ Links ]

Mediz Bolio, Antonio, 1951 Interferencia del maya con el español de Yucatán. Mérida, Iberoromania. [ Links ]

Molina Suárez, Víctor, 1996 El español que se habla en Yucatán. Mérida, UADY. [ Links ]

Mújica, Eva, María del Mar Santos y José Herraiz, 1990 "Duración de las transiciones en las oclusivas sordas del castellano", Estudios de fonética experimental 4: 103-122. Barcelona, PPU . [ Links ]

Poch, María Dolores, 1984 Las oclusivas sordas del español. Estudio acústico espectrográfico de las realizaciones intervocálicas en contacto con vocal acentuada (Tesis doctoral en lingüística). Departamento de Filología Hispánica. Barcelona, Universidad Autónoma de Barcelona. [ Links ]

Quilis, Antonio, 1964 "Datos fisiológico-acústicos para el estudio de las oclusivas españolas y de sus correspondientes alófonos fricativos", Estudios de Filología Española I, Homenajes: 35-42. [ Links ]

Stevens, Kenneth, 1977 "Physics of Laryngeal Behavior and Larynx Modes", Phonetica 34: 264-279. [ Links ]

Umeda, Noriko, 1978 "Occurrence of Glottal Stop in Fluent Speech", Journal of the Acoustical Society of America 64 (1): 88-94. [ Links ]

Recibido: 08 de Agosto de 2007; Aprobado: 19 de Septiembre de 2007

Antonia Colazo-Simon. Española. Realizó estudios de lingüística en la Universidad de París III, Sorbonne-Nouvelle, donde desarrolló la tesis doctoral Los fenómenos glotales en situación de con tacto linguistico: maya y español de Yucatán, México (2007). Además de laborar en el sector audiovisual (cine y televisión), se desempeña como asociada en el Laboratorio de Fonética y Fonología (LPP). Sus principales ámbitos de investigación son la fonética, la fonología y la variación de las lenguas en contacto. Prepara actualmente dos artículos que describirán a nivel fonético los medios físicos a través de los cuales se realizan los tonos mayas (medidas de la intensidad, duración y F0). simonantonia@hotmail.com

Gener Antonio Chan May. Mexicano, mayahablante. Licenciado en Lenguas Modernas por la Escuela Peninsular de Lenguas Modernas A.C. (2002). Becario del Fondo Nacional para la Cultura y las Artes, CONACULTA (2006-2007). Actualmente es responsable del Departamento de Lengua y Cultura Maya en el Instituto para el Desarrollo de la Cultura Maya del Estado de Yucatán.Autor de "U tzikbalil chan Beeto (La historia de Beto)", U Ketlamil Maya Dzíib, textocon el cual obtuvo el Premio de Cuento Corto 2003-2006 (INDEMAYA, 2004) y Maaya K'áak' (Fuego maya), Terceros Juegos Literarios Universitarios (UADY, 2005). Además del premio señalado, obtuvo el primer lugar en los Juegos Literarios Nacionales en la rama de narrativa maya (UADY, 2005), segundo lugar en el mismo certamen un año después, y el Premio a la Juventud Maya, en la rama de preservación y desarrollo cultural (Instituto de la Juventud de Yucatán, 2005). gener18_22@yahoo.com.mx; chamgener@hotmail.com

Creative Commons License Este es un artículo publicado en acceso abierto bajo una licencia Creative Commons